reklama

Klobúk dole, až na samé dno

Písal mi dnes priateľ z krajiny, ktorú nemám menovať, ak sa chcem s vami podeliť o jeho pochvalnom liste o Slovensku.Improvizovame prekladám a predkladám:

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Klobúk dole!

- dávam pred vašou krajinou, Milo, lebo to, čo sa mi stalo včera, tebe by sa u vás určite nestalo.

Šiel som pešou zónou môjho rodného mesta a pri Starej Rybe (stará podúrovňová krčma - pozn. prekl. ) ma zarazil v kroku usádzajúci sa asi bezdomovec alebo "len" žobrák. Neviem, či to bol klobúk, ktorý si dával dolu na zem pred seba alebo hneď jeho tvár, čo ma zaujalo. Klobúk sa totiž nápadne podobal na ten, čo som mal na hlave a tvár sa nápadne podobala na tú, ktorú vpredu na hlave nosí náš premiér. Áno, premiér(!) našej šikovnej vlády, ktorého si tak mimoriadne vážim a, nebojím sa povedať, mám rád. Je to v mnohom môj vzor, tak sa mi začala krv valiť do líc, ako mi tá predstava zapálila strašný pocit hanby. Vzápätí som sa však upokojil jej nezmyselnosťou a v duchu sa usmial nad vlastnou bezprostrednou naivitou.
Pokračoval som v ceste, ale po pár metroch ma zas zastavil tentokrát obraz mimického gesta, ktoré som si tak často všimol na tvári premiéra, keď mu novinár kladie pálčivú otázku: malé potiahnutie ústami doprava a rýchle žmurknutie. Na tej žobrákovej tvári totiž...
No čo, mal som čas, a tak som sa rozhodol vyvrátiť svoje pochybnosti.
Nebudem podrobne popisovať, ako som sledoval žobráka z protiľahlého obchodu a rôznych iných miest a bol si stále viac neistý. Až napokon sa mi na záchode U starej ryby podarilo potvrdiť neuveriteľné. Vypočul som si tam telefonát, už môžem priamo povedať, PREMIÉRA - asi so svojim tajomníkom. Šok, ale trochu aj radosť z konca neistoty a úspechu pátrania som cítil naraz. Rovno som šiel k pultu a dal si po sebe tri vodky.
Stihol som ho pri východe na schodoch a dôrazne, tak aby to nemohol prepočuť, ale iba on, som ho oslovil: "Pán premiér, na slovíčko." Pocity sklamania z môjho idolu a hanba sa vydestilovali na hnev a v očiach mi vrela divosť. Otáčal sa nezúčastnene, akoby náhodou, akože to nie naňho. Ako sa stretli naše pohľady, ústa mu začali ísť doprava a 2x rýchlo žmurkol.
"Poďte na jedno," povedal som skôr, ako stihol sformulovať aktuálnu pravdu, ktorou by sa vykrútil a znelo to v pozadí môjho hlasu ako rozkaz s výkričníkom v oku. Šiel.
A dali sme asi sedem, neviem. A neviem spracovať ani to, čo mi rozpovedal. Stalo sa stručne toto:
Vláda aj parlament mali niekoľko tajných zasadnutí. Riešili problémy financovania, prerozdeľovania, ako vyhovieť všetkým, ako čo najlepšie podporiť nevyhnutné. Chceli zobrať Obrane, tá sa však, ako inak, obránila. Akokoľvek, nevychádzalo to. A potom prišiel s radikálnym a monštruóznym návrhom on, premiér. Siahnuť na seba. Na jeden rok si dať minimálne mzdy, obmedziť zasadnutia, priestory, rokovať cez internet. A ono to prešlo! Schválili takú...
A prečo žobre? Vraj, nie je sám, hoci väčšina má dosť veľké rezervy. On a zopár nepripravených to nezvládajú. Nedokáže platiť pôžičky a energie, tak si takto privyrába. Oficiálne nemôže, je to tajomstvo, a tu ho nik nespozná - teda, až na mňa. Ja som mu ale sľúbil, že ho neprezradím, to by som aj tak asi neprežil, len musel som sa niekomu vyžalovať. Nepovedz to, prosím, nikomu.
Inak, pri rozlúčke som mu dal stovku, ale som z toho zhnusený - také čosi. To si u vás neviem predstaviť. Takto klesnúť až na samé dno.

V xxxxx 21.12.2005 Tvoj priateľ xxxxxxx

Miloslav Špoták

Miloslav Špoták

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Mám pocit, že som TY, zatiaľ však vidím len tieň odrazu, sem-tam záblesk. Zoznam autorových rubrík:  ekológiametatextyjazyklen takfejtóny ?SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu